Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Branislav Kriška sa narodil v Tisovci, v rodisku našej amatérskej opery.
Absolventské predstavenie Janáčkovej akadémie mal v Košiciach.
Najprv spolupracoval ako asistent so svojim profesorom J. Munclingerom na Musorgského Boris Godunov (1952), potom bol s J. Šeregijom spolurežisérom Auberovej Nemej z Portici (1954).
V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini.
Časť jeho tvorby presunul do Srbska a Slovinska, ale ťažisko jeho tvorby bolo v opere Slovenského národného divadla, tam pôsobil v rokoch 1966-1971 najprv ako dramaturg a v roku 1972 sa stal šéfrežisérom SND BA.
Na VŠMU začal pôsobiť v roku 1972. V roku 1979 začal vyučovať opernú réžiu a v 1984 dostal Docentúru.
Pre seba si nechával diela, ktoré ostatní obchádzali.
Posledné roky svojho života hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach, kde do posledných dní vo svojej ťažkej chorobe dokončoval svoju tvorbu, v snahe za sebou zanechať len to najlepšie. Tak, ako to bolo pre neho samozrejmé po celý jeho život.
Ako sa vyjadril divadelný vedec a kritik Ladislav Čavojský:
"Jeho inscenácie, vytvorené prevažne v spolupráci s výtvarníkmi Jánom Hanákom, Ladislavom Vychodilom a Helenou Bezákovou mali jednoduché tvary, čisté línie, vyladenú farebnosť, vysokú výtvarnú štylizovanosť aj v operách z dedinského prostredia. Nič, ani folklór neprebral do svojich inscenácií v surovom tvare. Dramatickú atmosféru budoval svietením. Lúč svetla bol na Kriškovom javisku vždy nielen krásny, efektný, ale bol aj šíriteľom myšlienky, posolstva. Vždy striehol, aby pomer emócie a racionality bol v predstavení, pod ktoré sa podpísal, v rovnováhe."
tvorba
1989 Príhody líšky Bystroušky
1987 Zo života hmyzu
1984 Mister Scrooge
1984 Hostina
1983 Obliehanie Bystrice
1982 Stravinského Osud zhýralca
1982 Dido a Aeneas
1979 Rozsudok
1978 Skamenený
1978 Káťa Kubanovová
1975 Martin a slnko (spoluautor libreta)
1974 Bartókov Modrofúzov zámok
1974 Hájnikova žena
1974 Falošný Stanislav
1974 Deň vlády
1973 Vec Makropulos
1973 Hra o láske a smrti
1970 Svätopluk
1970 Ifigenia v Aulide
1969 Belliniho Norma
1968 Donizettiho Lucia z Lammermooru
1967 Udatný kráľ
1967 Peter a Lucia
1967 Tajné manželstvo
1966 Orfeus a Euridika
1963 Krejčího Zmätok v Efeze
1963 Vzkriesenie
1961 Prokofievove Zásnuby v kláštore
1958 Jej pastorkyne
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
