Igor Luther je kameraman, ktorý od roku 1968 pôsobí v nemeckom Mníchove. Rodák z Banskej Bystrice nakrúcal s kameramanmi zvučného mena, ako boli Juraj Jakubisko, Volker Schlöndorff, Alain Robbe-Grillet alebo Andrzej Wajda.
Debutoval filmom Kristove roky z roku 1967. Ešte pred týmto dielom spolupracoval s Jurajom Jakubiskom na krátkom filme Dážď, kotrý bol ocenený Hlavnou cenou na nemeckom festivale v Oberhausene.
Po Kristových rokoch nasledovali filmyMuž, ktorý luže, Vtáčkovia, siroty a blázni a Eden a potom, po ktorých sa Igor Luther na slovenskej kameramanskej scéne odmlčal a emigroval do Nemecka.
Vo svojej kariére pokračoval s úspechom aj v zahraničí a stal sa dvorným kameramanom Volkera Schlöndorffa. V roku 1979 stál za kamerou pri filme Plechový bubienok, ktorý bol ocenený Oscarom za najlepší zahraničný film.
Na svojom konte má množstvo nemeckých filmov.
Ocenenia:
1968 Igric 1967 za kameru filmu Kristove roky, Výročné ceny SFZ, ÚSTT a Literárneho fondu SR 1967
1990 Cena za kameru v kategórii tzv. trezorových filmov za film Vtáčkovia, siroty a blázni, Dni českého a slovenského filmu Bratislava
|
Filmografia:
1967 Kristove roky
1968 Muž, ktorý luže
1968 Sommersprossen, r. Helmut Förnbacher, SRN-Taliansko
1969 Vtáčkovia, siroty a blázni
1969 Köpfchen in das Wasser, Schwänzchen in die Höh, r. Helmut Förnbacher, SRN
1970 O. K., r. Michael Verhoeven, SRN, spolu s Clausom Neumannom
1970 Eden a potom
1970 Beiß mich, Liebling, r. Helmut Förnbacher, SRN
1971 Wer im Glashaus liebt… der Graben, r. Michael Verhoeven, SRN
1971 Eins (Jeden), r. Ulrich Schamoni, SRN
1974 Orpheus in der Unterwelt (Orfeus v podsvetí), r. Joachim Hess, SRN
1974 Chapeau claque, r. Ulrich Schamoni, SRN
1976 MitGift (Veno), r. Michael Verhoeven, SRN, spolu s Detlefom Geierom
1976 Der Fangschuß (Rana z milosti), r. Volker Schlöndorff, SRN-Francúzsko
1977 Stille Post, r. Ivan Steiger, SRN
1977 Der Eroberung der Zitadelle (Dobytie citadely), r. Bernhard Wicki, SRN
1977 Otrokári (Slavers), r. Jürgen Goslar, SRN
1978 Zwischengleis, r. Wolfgang Staudte, SRN
1979 Plechový bubienok (Die Blechtrommel), r. Volker Schlöndorff, SRN-Francúzsko
1979 Der Tote bin ich, r. Alexander von Eschwege, SRN
1980 Der Kandidat (Kandidát), dokumentárny
1980 Das Traumhaus, r. Ulrich Schamoni, SRN
1981 Die Fälschung (Falšovanie), r. Volker Schlöndorff, SRN - Francúzsko
1982 Parsifalr. Hans-Jürgen Syberberg, SRN
1982 Krieg und Frieden (Vojna a mier), dokumentárny
1982 Fürchte dich nicht, Jakob! (Neboj sa, Jakub!), r. Radu Gabrea, SRN
1983 Danton (Danton), r. Andrzej Wajda, Francúzsko - Poľsko - SRN
1983 Liebe in Deutschland (Láska v Nemecku), Eine, r. Andrzej Wajda, SRN-Francúzsko
1987 Der Jocker (Žolík), r. Peter Patzak, SRN
1989 Seobe, r. Aleksandar Petrović, Juhoslávia-Francúzsko
1990 Služobničkin príbeh (The Handmaid's Tale / Die Geschichte der Dienerin), r. Volker Schlöndorff, USA-SRN
1992 The Michael Nyman Songbook, r. Volker Schlöndorff, SRN, dokumentárny
1993 Inge, April und Mai, r. Gabriele Denecke, Wolfgang Kohlhaase
1993 Das Ei ist eine geschissene Gottesgabe, r. Dagmar Wagner, dokumentárny
1993 Trip nach Tunis, r. Peter Goedel, SRN
1994 Night of the Archer (Noc lukostrelca), r. Lutz Schaarwächter, USA
1994 In the Cold Light of Day (Studené svetlo dňa), r. Rudolf van der Berg, Veľká Británia-Holandsko
1998 Postel, ČR - SRN
1999 Praha očima - 4. poviedka
1999 Requiem für eine romantische Frau, r. Dagmar Knöpfel, SRN
2001 Suriyothai, r. Chatrichalerm Yukol, Thajsko
2003 Die Blutritter, r. Douglas Wolfsperger, SRN
2004 War`n Sie schonmal in mich verliebt?, r. Douglas Wolfsperger
2006 Der lange Weg ins Licht, r. Douglas Wolfsperger
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
