Stredná škola, Levoča
1936 Vysoká škola veterinárska, Brno

Martin Kvetko sa narodil v roku 1912 v roľníckej evanjelickej rodine.
Strednú školu vyštudoval v Levoči a po jej skončení študoval zverolekárstvo na Vysokej škole veterinárnej v Brne. Po promócii v roku 1936 ostal na škole ako asistent.

Bol osobnosťou, ktorej boli blízke záujmy Slovenska a slovenského
národa. Patril k popredným predstaviteľom demokratického pofebruárového slovenského exilu a podieľal sa na obnove demokracie na Slovensku po novembri 1989.

V rokoch 1938 - 1944 bol popredným funkcionárom Slovenskej národnej rady, pôsobil v Štátnom žrebčínci v Topolčiankach a v roku 1944 bol spoluzakladateľom a neskôr čestným predsedom Demokratickej strany. Zúčastnil sa na vyhlásení Košického vládneho programu v apríli 1945 v Košiciach. Vo svojom politickom zmýšľaní a konaní preferoval antifašistické, demokratické a česko-slovenské postoje. Vystupoval ako profesionálny politik obhajujúci demokratické práva a slobody v mocenskopolitických zápasoch v rokoch 1945 - 1948. V tomto období bol poslancom Dočasného a Národného zhromaždenia a zároveň členom predsedníctva DS. Aktívne vystupoval v štátoprávnych dohodách, ktoré upravovali v rokoch 1945 - 1947 postavenie Slovenska v československom štáte, ako aj postavenie či vzžah slovenských národných orgánov k ústrednej vláde a prezidentovi. Od apríla 1945 do novembra 1947 bol povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Realizoval poľnohospodársku politiku DS a druhú etapu pozemkovej reformy.

Tak ako väčšina čelných predstaviteľov Demokratickej strany emigroval v marci 1948 do zahraničia, od leta 1948 pôsobil v Londýne a od roku 1951 v Mníchove (1951 - 1960). V roku 1949 sa Martin Kvetko podieľal na založení Radu slobodného Československa, ktorý bol orgánom protikomunistického zahraničného odboja. Stal sa redaktorom Rádia Slobodná Európa (RFE) a hlavným slovenským predstaviteľom česko-slovenskej politickej orientácie v Európe. Vystupoval pod pseudonymom Dušan Lehotský. Spoluriaditeľom československého vysielania RFE bol v rokoch 1954 - 1960. Obdobie rokov 1960 - 1989 prežil Martin Kvetko v USA, pracoval v redakcii Slobodná Európa v New Yorku. Stal sa jedným zo spoluzakladateľov Stálej konferencii slovenských demokratických exulantov (SKSDE), ktorá vznikla v kanadskom Toronte 8. decembra 1963. Od roku 1964 bol vydavateľom, autorom i redaktorom časopisu Naše snahy. V časopise reagoval článkami na situáciu v Československu. Odsudzoval komunistický režim, ako aj režim slovenského štátu z rokov 1939 - 1945. Tematicky sa zaoberal nielen SNP a vývojom Slovenska v rokoch 1945 – 1948, ale aj Slovenskom a Československom počas komunistického režimu. Privítal reformný proces v roku 1968 a vznik česko-slovenskej federácie.

V roku 1963 spoločne s J. Lettrichom, F. Hodžom a R. Fraštackým založili nový odbojový orgán - Stálu konferenciu slovenských demokratických exulantov. Neskôr stál Martin Kvetko na jej čele.

Po páde komunistického režimu sa v januári 1990 vrátil na Slovensko. Za 42 rokov exilu nikdy nepožiadal o žiadne štátne občianstvo. Dúfal, že sa vráti domov a znova vstúpi na slovenskú politickú scénu.
Na 10. decembra 1989 bola na zjazde v Bratislave obnovená činnosť Demokratickej strany. 26. januára 1990 bol Martin Kvetko zvolený za jej predsedu a v septembri 1990 za čestného predsedu. V parlamentných voľbách 1990 doviedol DS do slovenského parlamentu.
Prezident ČSFR mu v roku 1991 udelil za jeho celoživotnú politickú činnosť Rad Tomáša G. Masaryka II. stupňa. Martin Kvetko patril medzi popredných lovenských predstaviteľov slovenskej demokratickej politiky.
Zomrel 3. júna 1995 a je pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke.

Ocenenia:

1991 Rad Tomáša G. Masaryka II. stupňa

tvorba

1991 Dohody o štátoprávnom usporiadaní pomeru Čechov a Slovákov v oslobodenej vlasti, Bratislava