1854 - 1860 ľudová škola, Vyšný Kubín, Jasenová a Leštiny
1862 - 1865 gymnázium, Miškovec (Maďarsko)
1865 - 1870 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1870 - 1872 Právnická akadémia (Kolégium), Prešov
1875 advokátske skúšky, Budapešť
1919 PhDr. h. c

Vlastné meno: Pavol Ország

Pochádzal z rodiny garbiara a roľníka. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Ďalšie tri roky strávil u rovnako bezdetného strýka Pavla v Miškovci. Tu sa zoznámil s dielami Petöfiho a Aranya. Na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho prvé básnické pokusy sú v maďarčine. Obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde prišiel po strýkovej smrti. Oravskí národovci sa potom postarali aj o vydanie jeho prvej zbierky.

Svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po maďarsky a nemecky. Až ako študent kežmarského gymnázia začal tvoriť intenzívne slovenské básne. Spočiatku ich vydával pod pseudonymom Jozef Zbranský. V polovici 70. rokov sa rozhodol pre básnické meno Hviezdoslav a potom dôsledne používal len tento jednoslovný pseudonym. Nebolo to rozhodnutie náhodné. V podstate si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.
Celý tvorivý život prežil na Orave. Nadviazal na poéziu národného obrodenia. Ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom.

V rámci slovenskej literárnej kultúry ho považujeme za osobnosť základného významu. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Typotvorná a charakterotvorná sila jeho umenia sa prejavila v epickej tvorbe. V dramatickej tvorbe sa prejavoval vplyv Shakespeara a Schillera. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté.

Pre ďalší vývin jeho tvorby mal veľký význam spoločné vystúpenie s K. Banšellom v almanachu Napred. Spory medzi nimi dvoma znamenali zastavenie možnosti publikovať v jedinom beletristickom časopise Orle a aj v ostatných mohol publikovať len príležitostne.

Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. biblická epika, spoločensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety. Po roku 1900 dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary – balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou. Pre lyriku ako celok je charakteristické, že prejavy intímneho života i prejavy občianskeho postoja sa v nej prelínajú a tvoria jednotu, ktorá je zdrojom jeho básnickej veľkosti.

V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života.

Literárnu činnosť dopĺňa aj jeho rozsiahla prekladateľská činnosť, kde v širokom rozsahu uplatnil svoju poetiku, no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu.

Pamiatky na jeho literárnu činnosť sú sústredené v Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Na jeho odkaz nadväzovala Hviezdoslavova spoločnosť a v súčasnosti Hviezdoslavova knižnica.


Pôsobenie:

1870 - 1872 účinkoval v študentskom spolku Kolo
1871 zredigoval spolu s Kolomanom Banšellom literárny almanach Napred v duchu realizmu
1872 - 1873 advokátsky koncipient u Antona Nádašiho, Dolný Kubín
1873 - 1874 advokátsky koncipient u advokáta Žigmunda Melfelbera, Martin
1874 - 1875 advokátsky koncipient u Štefana Fajnora, Senica
1875 - 1876 samostatný advokát, Námestovo
1876 - 1879 podsudca okresného súdu, Dolný Kubín
1877 prvý raz použil pseudonym Hviezdoslav (v básnickom nekrológu za Viliamom Paulinym-Tóthom uverejnenom v Národných novinách)
1879 - 1899 samostatný advokát, Námestovo
1899 - 1902 advokát, Dolný Kubín
1904 vedúci filiálky Tatra banky, Dolný Kubín; profesionálny spisovateľ
1912 člen maďarskej Kisfaludiho spoločnosti
1913 člen Českej akadémie vied a umení
1918 na oslavách 50. výročia Národného divadla v Prahe vystúpil s prejavom nádeje na oslobodenie Slovákov a Čechov spod uhorského jarma
1918 člen Národného zhromaždenia ČSR
1919 čestný člen Matice slovenskej

tvorba

Lyrické cykly: