stredná všeobecnovzdelávacia škola, Želiezovce
1970 - 1976 Stavebná fakulta SVŠT, odbor architektúra, Bratislava

Pavel Bakonyi sa narodil 1. januára 1952 v Želiezovciach ako druhý syn otca Pavla, rádiomechanika, maďarskej národnosti a matky Márie, učiteľky materskej škôlky, slovenskej národnosti. Po dvoch rokoch maďarskej a siedmich rokoch slovenskej základnej školy absolvoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Želiezovciach.
Stavebnú fakultu odbor architektúry SVŠT Bratislava absolvoval v rokoch 1970 – 1976. Už pred nástupom základnej vojenskej služby v júni 1976 začal pracovať v Stavoprojekte Trnava.
V ateliéri 04 projektoval individuálnu občiansku vybavenosť, bytovú výstavbu, kultúrne, športové a administratívne budovy. V rámci malého urbanizmu (Urbanistická štúdia a ÚPN – Z) sa Pavel Bakonyi venoval príprave komplexnej bytovej výstavby v Modre a Senici.
Koncom roka 1980 začal pracovať v Hutnom projekte Bratislava. Neskôr vyhral vnútropodnikovú súťaž na Dom kultúry Hlohovec, ktorý bol súčasťou výstavby Drôtovne, v centrálnej mestskej zóne Hlohovca. Tento projektoval až do jeho otvorenia v roku 1988, vrátane exteriérov, interiérov a výtvarného dotvorenia. V roku 1982 sa stalo stredisko Hlohovec súčasťou Elektroprojekty Praha, kde Pavel Bakonyi dostal možnosť pracovať na Genereloch priemyselných závodov, na výskume a vývoji stavebných sústav pre elektrotechnický priemysel. Vo funkcii hlavného inžiniera projektov skončil toto obdobie v roku 1985, kedy bol povolaný na post hlavného architekta mesta Hlohovec.
Prebiehajúca vzbura Hlohovčanov proti návrhu zbúrania 200 rodinných domov v práve spracovávanom územnom pláne mesta posunula Pavla Bakonyiho rovnými nohami do hier veľkého urbanizmu. Vo funkcii hlavného architekta Hlohovca pôsobil v rokoch 1990 – 1999 už nie ako zamestnanec mesta, ale popri aktívnom projektovaní v slobodnom povolaní neskôr ako autorizovaný architekt vo vlastnom ateliéri ARTEA.
V roku 1991 sa Pavlovi Bakonyimu podarilo presadiť založenie digitalizovaného informačného systému územia Hlohovca. Tri roky pôsobil s trnavskými kolegami v združení MARIANUM, ktoré okrem iného projektovalo rekonštrukciu niekoľkých národných kultúrnych pamiatok hlavne pre potreby cirkvi.
V rokoch 1994 –2001 sa pričinil o vývoj, spustenie výroby a realizáciu stavieb z termooceľových konštrukcií na Slovensku.
Po ovdovení v roku 1999 sa Pavel Bakonyi vrátil do rodných Želiezoviec, kde pôsobí vo svojom ateliéri dodnes. Pri svojej činnosti spolupracuje so širokým okruhom kolegov všetkých potrebných profesií. Väčšinou ide o bývalých spolupracovníkov, vybraných a osvedčených odborníkov.
Od roku 1992 pracuje na počítačoch v prostredí ArchiCAD.