Študoval na Ruskom gymnáziu v Humennom, následne v Pravoslávnom seminári v Prahe. V roku 1950 bol ustanovený za správcu pravoslávnej farnosti v Mikulášovej, okres Bardejov.

V roku 1954 sa stal spirituálom na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, odkiaľ bol vyslaný na štvorročné štúdium na Moskovskú duchovnú akadémiu, kde v roku 1959 získal titul kandidáta bohoslovia.
Od 1. novembra 1964 pôsobil ako správca Prešovskej eparchie. Vo februári 1965 sa stal mníchom a prijal meno Nikolaj.
Eparchiálne zhromaždenie ho 26. februára 1965 jednomyseľne zvolilo za biskupa prešovského a 28. februára 1965 prijal biskupské svätenie z rúk Jeho Blaženosti Doroteja, metropolitu pražského a celého Československa.
Vladyka Nikolaj pôsobil od 1. septembra 1973 do 30. júna 1976 ako profesor na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, kde prednášal systematickú teológiu. V bol členom vedeckej rady Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity.
V roku 1987 sa biskup Nikolaj rozhodnutím Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v Československu stal arcibiskupom. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa arcibiskup Nikolaj stal arcibiskupom prešovským a Slovenska. Bol dlhoročným námestníkom metropolitu Doroteja. Po jeho smrti sa stal v roku 2000 metropolitným správcom Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Metropolita Nikolaj bol v poradí štvrtým predstaviteľom autokefálnej- samostatnej Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.

Ocenenia
Pribinov kríž II. triedy za aktívny prínos v procese pokojného urovnania medzicirkevných vzťahov a pozitívne formovanie vzťahu štátu a cirkvi. Za obetavú duchovnú prácu v prospech občanov Slovenskej republiky.