|
Hneď na prvom zasadaní Národnej rady poslanci odsúhlasili zlúčenie výborov pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. S podporou opozície (!) tak zrušili samostatný výbor pre ochranu prírody. Nie sú známe analýzy práce alebo aspoň nákladov na činnosť výborov, ktoré by viedli k záveru, že tento parlamentný orgán, ktorý by mal riešiť dve výrazne špecifické, od seba odlišné agendy, bude lepšie fungovať.
Na jednej strane ide o environmentálne záťaže, emisie do ovzdušia, výstavbu vodovodov a čistiarní odpadových vôd, ochranu pred povodňami... Na druhej je tu zase celý balík poľnohospodárskej výroby a potravinárstva. Spoločným prienikom týchto sfér je len lesné hospodárstvo. Pritom práve s lesohospodármi majú ochranári dlhodobé problémy, keďže tí často uprednostňujú čisto ekonomické hľadiská.
Obava, že v spoločnom výbore budú záujmy životného prostredia ťahať za kratší koniec, je viac ako oprávnená.
Pseudoargument, že zrušením tohto výboru sa šetria peniaze daňových poplatníkov, neobstojí. Okrem neexistencie seriózneho dôkazu tohto tvrdenia aj preto, lebo celkový počet výborov NR SR neklesol. Vznikol totiž nový.
Namieste nie je ani argument, že ochrana prírody na Slovensku nie je taká tragická, aby si vyžadovala samostatný výbor. Kapitola životné prostredie patrila k najzložitejším v rámci predvstupového procesu do EÚ, vyžaduje si jedno z najdlhších prechodných období a najvyššie finančné prostriedky z únie. Národná rada by preto mala chcieť, aby na jej pôde fungoval kontrolno-koncepčný mechanizmus v tejto oblasti. Alebo si to nepraje?
Ponúka sa ďalší možný dôvod zrušenia výboru - jeho nepohodlnosť pre obhajobu ekologických, zdravotno-hygienických, kultúrnych a ďalších hodnôt pred úzko chápanými ekonomickými hodnotami. Tomuto podozreniu nahráva aj to, že poslanci podriadili životné prostredie jednému z hospodársky zameraných výborov, a nie napríklad výboru pre zdravotníctvo.
Nepodloženým krokom parlamentu sa ohrozí jeho zákonodarná, koncepčná a kontrolná funkcia v oblasti životného prostredia. Je zarážajúce, že s ním prišla práve vládna koalícia, ktorá rada zdôrazňuje sociálny a ekologický rozmer trhového hospodárstva. Potvrdila tak skúsenosť, že bez ohľadu na politickú orientáciu je životné prostredie, spolu s kultúrou a školstvom, na chvoste záujmu spoločnosti. O environmentálne problémy sa bude zaujímať iba v prípade ekologických havárií alebo pri čerpaní obrovských prostriedkov z EÚ.
Pri takomto prístupe koalícia možno čoskoro prikročí k zrušeniu osobitného ministerstva. Tomu nepridalo na vážnosti ani to, že na post jeho štátneho tajomníka vymenovali človeka, ktorý mal komplikácie so zákonom a opakovane prejavil svoju nekompetentnosť v otázkach životného prostredia.
Ľubica Trubíniová
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
